Je ráno.
Ale pondelok ráno , 05:30 čakám na červený autobus najlacnejšej dopravnej spoločnosti.
Využívam ich spoj vždy. Študenti predsa vždy vychytajú tie najlepšie ceny , akcie.
Je to tu ,autobus dorazil , jasné , že v štvrtej sedačke sedí môj sparing partner, s milým úsmevom na tvári mi oznamuje , že vyzerám biedne .
Že nevyzerám najlepšie je pravda ,ale ako reagovať , len sa zasmejem .
„Ďakujem „ Hovorím .
Smiech je asi to čo nás spája , smiať sa na ľuďoch, ktorých zbadáš je divné ,ale z čoho iného pramení zábava ?
Keď si neuťahujeme z okoloidúcich , spolucestujúcich alebo neznámych , je zábavné pozorovať ako sa smejeme samy na sebe .
Stručné dohody prameniace zo snahy obsadiť v plnom autobuse to najlepšie miesto .
Nie vždy sa to podarí , lebo snaha nie vždy stačí a sú ľudia čo nás predbehnú .
Ale keďže zdolávať veľké vzdialenosti peši je otravné a únavné zvládame s úsmevom aj státie v autobuse
Horské prechody ,ale nie sú žiadna sláva a preto sa všetci usmievame len do chvíle, kým sa nám nechce zvracať .
Nauzea(pocit na zvracanie) ,prejde , potom nastáva útlmová fáza , spánok .Spánok v autobuse , kedy človek netuší či svojou váhou tela neruší spolu sediaceho a cíti sa trochu zahanbený ak je to tak ...
Áno táto fáza plynie z unavenosti . Je preto úplne rešpektovaná a odpustiteľná .
Oslinené tričko kamaráta , alebo pootvorené ústa „No a čo ?!"
Cestovanie je zábavné , kým máš ľudí ,ktorí ti chytia miesto , ľudí na ktorých môžeš zaspať , smiať sa s nimi až kým netreba vystúpiť ....
