Toľko veľa vecí v živote ti nepristane, ale sú to slzy, ktoré ti najviac nepristanú .
Nedovolím si tvrdiť, že v istých situáciách neliečia, ale nie nadlho zamračená tvár, lesknúce sa oči ,nepríjemný tón hlasu, koho to teší ?
Otec mi hovoril, že mam plakať iba vtedy, ak to uznám za vhodné a iba dovtedy, kým to nebude nutné.
Táto jeho myšlienka nemá vôbec presné ohraničenie, ale vždy som z nej cítila niečo, čo mi hovorilo, že nemám plakať dlho.
Neskôr som zistila, že sa to neoplatí kvôli skreslenosti vnímania okolia cez slzy. Aj slnko cez uslzené oči vyzerá akoby nehrialo aj človek krásny sa javí ako obyčajný...
Slzavé údolie a komu to pomôže, iba pokazíš náladu priateľom a známym, ktorý ťa majú radi a trápi ich prečo plačeš. Niečo čo sa už stalo sa neodstane, ak ťa to zarmucuje treba si poplakať, ale netrápiť sa dlho .Prídu iné veci, krajšie, alebo komplikovanejšie, čo spravíš potom zaplavíš izbu slaným potokom ?
Milujem tie chvíle, keď sa môžem s niekým podeliť o svoje trápenie a on pomôže mi , odľahčí moju situáciu a rozosmeje ma .
„Keď plačeš, plačeš sám ale keď sa smeješ, smeje sa s tebou celý svet! „ Povedal človek, ktorý asi vedel, čo znamená podeliť sa o svoje pocity .
Z časti mal pravdu, keď tvrdením o plači uviedol človeka do chvíľ samoty, dosť často ak sa potrebujeme uvoľniť plačeme osamote a ideme medzi ostatných už s úsmevom na tvári.
Niekto by to mohol pochopiť ako istý typ pretvárky ....Možno aj je, alebo je to láska k ostatným , kedy nechceme aby nás videli v situácii na ktorú samy nie sme hrdý ...
Slzy sú ako ventilátor a ten tiež nemôže byť pustený neustále .